Narodil som sa:
keď vonku zúril socializmus a písal sa rok 1966 a ako dieťa čo skoro chcelo vidieť svet v 7. mesiaci teda v septembri, poďakovanie za to patrí mojím rodičom, boli v tomto smere nenahraditeľný, aj keď len dva roky pred 68 priviesť na svet dieťa :-), ani netušili čo všetko s ním ešte zažijú. Detstvo a po ňom zopár rokov som prežil v dedinke HRAŇ.
Študoval som:
niekedy úspešne inokedy menej, ale vždy sa našli dobré učiteľky a učitelia, čo ma povzbudili na ktorých budem stále rád spomínať najviac mi však v pamäti zostali veľmi milá učiteľka na základnej škole v Hrani, učiteľka matematiky a fyziky na základnej škole v Trebišove, na mojom odbornom raste sa už vtedy podieľa aj učiteľka prírodopisu a "moja" prvá "vedecká práca" o chove králikov, obľúbený učiteľ matematiky na strednej škole v Trebišove, ktorý ma poslal na matematickú súťaž do Vranova nad Topľou, čo mu nemôžem zabudnúť, lebo som sa tej cesty veľmi bál (prvý krát som bol sám tak ďaleko), fantastický učiteľ strojopisu, účtovníctva ale aj prísna triedna učiteľka na strednej škole formovali dušu študenta, ktorý nemal ambicíe študovať vysokú školu, ale moji drahí rodičia sa rozhodli (a neľutujem, dúfam že ani oni veľmi), že predsa len budem vysokoškolsky vzdelaný. Vysoká škola ekonomická a jej pracovisko v Košiciach na "dlhé" 4 roky pohltili moje JA a pojmy ako vedecká knižnica, seminár či prednáška zrazu neboli cudzie, prvé počítače, a bolo to jasné teda takmer. Opäť zopár výraznejších učiteľov formovali moje myšlienky a pod vplyvom veľkého sveta s nádychom pražského vzduchu sa formovalo moje ďalšie pôsobenie. Nesmiem zabudnúť na moju diplomovú prácu, ktorá ma silno vtiahla do sveta počítačov. Japonsko v rokoch 1980 spustilo program na výskum Umelej inteligencie a boli tam aj expertné systémy. Vďaka vynikajúcemu vedúcemu diplomovej práce som bol aspoň pomocou kníh s posunom iba 7 rokov pritom. Nasledovalo pedagogické minimum, menej úspešné štúdia jazykov, úspešnejšie testy počítačových znalostí.
Pracujem:
ale nie je to celkom pravda, lebo ako vravel istý pán, ktorý dlho, dlho pracoval a prekypoval energiou, hovoril ľudia sa delia na tých čo robia to čo môžu a tých čo robia to čo musia. Dlho som tomu nerozumel, ale to preto lebo práca pre mňa bola často to čo ma aj bavilo, ak som čokoľvek robil hľadal som v tom zmysle a mal som to šťastie, že som nemusel robiť to čo ma nebavilo. Stihol som toho asi akurát, teda bol som pracovníkom na ekonomickom oddelení v jednom poľnohospodárskom družstve, asistentom (učiteľom) na VŠ, všetkým v súkromnej firme, takmer šéfom v súkromnej firme, stredoškolským učiteľom zatiaľ toľko.
Milujem:
dobrú náladu medzi dobrými priateľmi, takmer dvojzmyslené reči, nestratený čas, zmyslený život
Obľúbené jedlo:
makové rezance, sójové mäso s ryžou a zeleninovou oblohou - mám na to ľudí :-)
Obľúbený nápoj:
v minulom storočí voda zo studne u mojich rodičov, potom čaj od mojej strarkej a teraz čaj
Nemám rád:
neomylnosť, depresiu
Chcel by som:
dlhodobé ciele : mať možnosť cestovať, vzdelávať sa, zlepšovať sa
Nechcel by som:
ubližovať
Obľúbená zahraničná pesnička:
Bruce Springsteen: Streets Of Philadelphia (preklad)
